close

Lifestyle

Komerčné článkyLifestyle

3 postupy ako si poradiť s farbami

Ako udržať harmóniu farieb vo vašom príbytku? Túto otázku si možno kladie každý z vás, kto zariaďuje a dotvára nový priestor. Pri každom ladení interiéru platia tri základné pravidlá, ktoré vám uľahčia výber farieb, aby do seba krásne zapadli.

Nemenné pomery 60-30-10

Medzi najlepšie pomôcky na zladenie farieb a ich odtieňov patrí pomer dominantnej farby so sekundárnou menej odvážnou farbou a kontrastnou farbou (zastúpenou v najmenšom pomere). Ako správne postupovať? Na výplň stien sa používa dominantná (neutrálna) farba v pomere 60 %. Môžete ju využiť v podobe tapety. Doplnky (napríklad koberec, vankúše) vypĺňajú 30 % priestoru. Kontrastná farba vypĺňa 10 % interiéru a navyše priestor opticky oživí.

Teplé verzus studené farby

Farby a ich odtiene majú moc ovplyvňovať energiu a celkovú vizáž priestoru, v ktorom boli použité. Nie je pravda, že všetky farby sú neutrálne. Priestory by ste mali vyplniť takými farbami, ktoré podčiarkujú danú činnosť v nej. Napríklad, kde prebieha tvorivý proces je nutné zvoliť farby jasnejšie, teda teplé. Zaraďujeme sem žltú, červenú, oranžovú, ktoré sa najčastejšie vyskytujú vo forme doplnkov. Naopak do priestorov, kde potrebujete upokojiť svoju myseľ a odpočinúť si, je vhodné staviť na studené farby, ako napríklad modrá, sivá. Studené farby sú použité hlavne pre záclony.

Farebné koliesko ako ťahák

Pri výbere správnej kombinácie farieb často krát poslúži farebné koliesko. Pomocou neho fantasticky nakombinujete farby vo vyššie spomínanom pomere 60:30:10. Ako to všetko funguje? Určite ste si na ňom všimli odtiene farieb, studených a teplých. Keď sa pozriete lepšie, na koliesku vidíte, že oproti jednej teplej farbe, napr. oranžovej sa nachádza studená modrá farba. Táto konkrétna kombinácia farieb sa neuveriteľne dobre hodí do veľkého priestoru, ktorý má hlavne tlmené farby a vy ich chcete oživiť. S takouto pomôckou to určite hravo zvládnete.

Čítať viac
Komerčné článkyLifestyleMóda a štýl

Bombera – viete, odkiaľ sa vzala?

V súčasnosti je bombera jeden z najpopulárnejších zvrškov, no len málokto si uvedomuje, akú má bohatú históriu a aká vlastne bola jej cesta do bežných šatníkov. Táto ikona módy patrí k nadčasovým univerzálnym druhom oblečenia a dnes sa spolu pozrieme na jej pôvod. Možno, keď si ju nabudúce budete obliekať, spomeniete si aj na tieto zaujímavosti:

Na začiatku boli letecké bundy

História bombery sa začala písať v letectve. V časoch, keď piloti lietali v kožených bundách vo výškach, bolo teplé oblečenie absolútnou nevyhnutnosťou. Model A-2 s fleecovou podšívkou, dôležitý predok dnešnej bombery, už v tej dobe mal elastické manžety na rukávoch a v páse a pôsobil naozaj vkusne.

Vynález prúdového lietadla umožnil lietadlám lietať v oveľa vyšších nadmorských výškach, kde je samozrejme podstatne chladnejšie a kožená bunda A-2 by v takých podmienkach zvlhla od dažďa, stvrdla a zamrzla. Okrem toho, kabína nového prúdového lietadla mala menej miesta v kabíne, preto piloti potrebovali tenšie, ľahké no teplejšie bundy. Tak sa zrodil model B-15, ktorého často považujeme za priameho potomka bombery. Bavlnené bundy B-15 mali kožušinové goliere a v tej dobe sa už síce nylon používal, no prednostne slúžil na padáky. Po roku 1945 sa už však vo veľkom využíval aj na bombery kvôli nenáročnej údržbe a odolnosti voči vode, plesniam, potu i hmyzu.

Technologický pokrok priniesol v roku 1949 ďalšiu inováciu modelu na ikonickú MA-1. V izolovaných kokpitoch piloti už kožušinový golier nepotrebovali, stačil pletený elastický golier. Práve v tejto dobe pridali i charakteristickú oranžovú podšívku. Viete prečo? Aby bol pilot po otočení bundy naruby v prípade katastrofy lepšie viditeľný. Bunda sa začala vyrábať aj v iných farbách ako v tradičnej tmavomodrej – napríklad počas vojny v Kórei a vo Vietname kvôli lepšiemu maskovaniu v okolí sa šila v zelenej.

Úloha bombery v subkultúrach

Bombera si postupne z letectva našla cestu do uniforiem rôznych subkultúr a odtiaľ sa časom rozšírila do módneho priemyslu. V Európe sa vyskytli bombery v 50. rokoch a medzi prvými si ju ako oficiálnu uniformu vybralo vtedy ešte nerasistické hnutie britských skinheadov ako protipól k drahej móde bohatej vrstvy. Možno trochu ironicky pôsobí, že homosexuálna komunita v Londýne si tiež za svoju uniformu zvolila bomberu, neskôr sa objavila bombera u punkerov. Aj neskôr si bombera udržiavala vysokú popularitu – v grungeovej a alternatívnej vlne 90. rokov a po roku 2000 rozmútila i streetwear vody.

Prečo je dobré mať bomberu v šatníku?

Bombery tu s nami budú stále a výborne sa kombinujú. Rôzne značky si ich osvedčený dizajn z roku 1949 prispôsobujú drobnými detailmi do vlastných verzií, takže v súčasnosti existuje už naozaj pestrá paleta typov bomber vhodných pre širokú škálu ľudí preferujúcich rôzne štýly obliekania. Vďaka svojej funkčnosti, ľahkosti a praktickosti sa z módy nevytratí ani v nasledujúcich desaťročiach. Nájdite si tú svoju za super cenu v internetovom obchode Bolf.

Čítať viac
Lifestyle

Čo potrebujú seniori?

Čo je domov dôchodcov? „Odkladisko“ starých ľudí v ešte staršej budove s novým náterom? To možno platilo kedysi, dnes sú veci úplne inak!

Nalejme si čistého vína: dôchodcovia na Slovensku jeseň svojho života často vôbec neprežívajú dôstojne. Trápi to celé rodiny, pretože hoci by sa deti o svojich rodičov alebo starých rodičov chceli postarať, ich možnosti sú obmedzené časom, finančnými možnosťami či psychickými silami. Trpia teda všetci, mladí aj ich predkovia. Našťastie sa časy menia. Menia sa aj zariadenia, kde sa o ľudí vo vyššom veku starajú, a mení sa filozofia prístupu k seniorom.

Jeden príklad za všetky

Zrejme to nebude s našou spoločnosťou a jej budúcnosťou také zlé, keď sú medzi nami ľudia ako Adriana Škriniarová, vyštudovaná stavebná inžinierka, ktorá roky pracovala v IT sektore ako account manažérka veľkých firiem. Pred troma rokmi sa však rozhodla vybrať iným smerom. „Práca v IT ma bavila, mnoho som sa naučila a veľa získala, no bola hlavne o číslach v tabuľkách. Niečo mi v nej skrátka chýbalo,“ hovorí A. Škriniarová. Životné okolnosti ju naviedli iným smerom a postupne prišla aj myšlienka vytvoriť seniorský park s novým pohľadom na riešenie potrieb seniorov. „O projekte pre seniorov som rozmýšľala dlho, určite aj desať rokov. V súčasnosti sú v nezávideniahodnej situácii. Myslím tým ich finančné zabezpečenie, ale aj zdravotnú či sociálnu starostlivosť a ich osamelosť. Cítila som potrebu niečo na tom zmeniť. Najskôr vznikla myšlienka, ktorá sa teraz mení na realitu. Budujeme zariadenie pre seniorov, ktoré bude iné ako tie, ktoré si ľudia bežne predstavujú.“

„Odkladisko“ ako mýtus 

Zariadenie pre seniorov či, ľudovo povedané, domov dôchodcov vôbec nemusí byť stará, ako-tak prerobená budova,  kde sa okrem stravy a strechy nad hlavou seniorom nič neposkytuje. Nie je to zariadenie, kde sú odložení, aby doma nezavadzali, aby si neublížili, aby dožili. Nie! Podľa A. Škriniarovej môže mať takéto zariadenie významnú pridanú hodnotu v podobe naozaj dobrej starostlivosti o seniorov ako o ľudské bytosti, ktoré potrebujú nielen jesť, spať či lekára, ale aj priateľov, pocit užitočnosti a zmyslu života. „Ak takéto zariadenia budú ponúkať služby, vďaka ktorým sa starí ľudia nebudú cítiť odložení a nepotrební, ale ako na dovolenke s dobrými službami, môžu prežívať aktívnu a dôstojnú jeseň života,“ je presvedčená spoluautorka projektu Agapé Senior Parku
A. Škriniarová.

Komunita ako riešenie

Presne v súlade s touto filozofiou už v obci Horný Bar na Žitnom ostrove vyrastá Agapé Senior Park, ktorý bude mať kapacitu pre 120 klientov a pod jednou strechou poskytne veľa príjemných služieb. Napríklad kaderníctvo, manikúru, pedikúru, balneoterapiu, masáže, ale aj mnoho inovatívnych terapií a spoločenských aktivít, ktoré budú mať oveľa vyššiu úroveň ako spoločné zdobenie vianočného stromčeka. 

„Dôležité je spojiť obyvateľov senior parku s miestnou komunitou, tak sa nikto nebude cítiť vylúčený. Preto napríklad lekári, ktorí budú v Agapé ordinovať, budú k dispozícii aj pre ľudí z obce,“ vysvetľuje A. Škriniarová. „Bude to komplex so službami pre ľudí bez ohľadu na ich vek či diagnózu.“ No keď je už reč o diagnózach, špecializovaný pavilón bude určený aj pre ľudí s Parkinsonovou a Alzheimerovou chorobou. 

Osobná skúsenosť

Poviete si, prečo sa tá žena tak angažuje? Nie je to podozrivé? Kto pozná jej osobný príbeh, vie, že nie je. Má vlastnú skúsenosť s tým, aké náročné môže byť pre seniora aj jeho okolie zvládať všetko, čo so sebou staroba prináša. 

„Mali sme doma starú mamu, ktorá ostala na konci života ležať. Našťastie, moja sesternica s ňou mohla zostať doma a navyše mala aj opatrovateľský kurz. Nie všetci však majú takéto šťastie. Aj preto sa vo mne zrodil nápad, v rámci ktorého sa budú riešiť ako potreby seniorov, tak aj potreby ich rodín,“ rozpletá príbeh ukrytý za zrodom Agapé Senior Parku A. Škriniarová. 

Hanba nie je namieste

Tak ako starí ľudia, aj ich deti či vnúčence majú právo na plnohodnotný život. Preto podľa psychológov nie je namieste umárať sa pocitmi viny, ak uvažujeme o tom, že pri starostlivosti o rodičov alebo starých rodičov využijeme pomoc špecializovanej odbornej inštitúcie. „Staroba môže priniesť do života človeka veľa zmien, ktoré sa prejavia aj v jeho správaní a prežívaní. Poruchy hybnosti, strata kontroly nad vlastným telom a postupná odkázanosť na pomoc iného človeka sa veľmi často podpisujú pod depresívne stavy. Preto je človek vo vyššom veku neraz nevrlý, nespokojný, niekedy horšie spolupracuje… To prináša nároky predovšetkým na ľudí, ktorí sa o chorého starajú a pomáhajú mu,“ vysvetľuje psychológ Ľudovít Dobšovič. 

Tí, ktorí starých rodičov alebo chorobou postihnutého člena rodiny opatrujú, musia mať veľa trpezlivosti aj veľkú mieru empatie a láskavosti. A hoci im nič z toho nemusí chýbať, niekedy je neprekonateľnou prekážkou čas. Stav seniora si vyžaduje mnohohodinovú alebo celodennú starostlivosť, no nie každý príbuzný si môže dovoliť nechodiť do práce a zostať bez pravidelného príjmu…

„Mladšie ročníky už žijú iným, komunitnejším životom a myšlienka komunitného senior parku im vôbec nie je cudzia,“ dopĺňa A. Škriniarová. „Nemyslím si, že keď uvažujeme o tom, že by nášmu blízkemu bolo lepšie v zariadení pre seniorov, sme egoisti alebo ignoranti. Naopak, ak im nájdeme vhodné zariadenie, ktoré im poskytuje to, čo potrebujú, či už na niekoľko hodín denne, na nejaké obdobie alebo nepretržite, môže to byť dobré riešenie pre všetkých,“ uzatvára spoluautorka projektu Agapé Senior Parku.

Čítať viac
Lifestyle

Prečo je pre deti vhodná prírodná kozmetika?

Detskej pokožke pomáha divoká kráska.

Poklad rodičov. Zázrak prírody. Dar od Boha. Všetky tieto výrazy používame na označenie nášho drobca. Je krásny a bezbranný, preto sa ho snažíme chrániť. Nástrahy číhajú všade a v ranom veku im často podľahne najväčší orgán tela – koža.

Detská pokožka je veľmi citlivá, pretože ešte nemá vytvorenú dostatočne kyslú ochrannú vrstvu, ktorá ju inak chráni pred patogénmi, vírusmi či podráždením. Preto nie je nič nezvyčajné, že malé deti mávajú rôzne problémy s kožou – šupinky vo vláskoch, zapareniny, potničky – a aj nepatrná intolerancia nejakej zložky stravy dieťatka (či matky) sa prejavuje vyrážkami.

Zapareniny bolia

Skoro každá mama, ktorá sa stará o svoje dieťatko, sa s vysokou pravdepodobnosťou stretne so zapareninami – začervenanou kožou zvyčajne v oblasti zadočka a okolo genitálií. Na zapálenom mieste môžu byť aj drobné vyrážky, čo je pre dieťatko dosť nepríjemné, pretože postihnuté miesto je mierne opuchnuté a bolestivé.

Netreba sa ľakať, že sa o svoj poklad zle staráte, aj tie najstarostlivejšie mamy musia z času na čas riešiť zapareniny. Príčin môže byť veľa, od plienok cez kozmetiku až po nové jedlo.

Prečo vznikajú?

Najčastejšou príčinou vzniku zaparenín je nadmerná vlhkosť. Aj tie najlepšie sajúce plienky zostávajú chvíľu po tom, ako sa dieťatko pociká, na povrchu vlhké. Ak sa moč navyše zmieša so stolicou, vytvorí sa amoniak, ktorý dráždi kožu. Pomôžu kvalitné plienky a časté prebaľovanie – minimálne raz za štyri hodiny a čo najskôr po každej veľkej potrebe.

Zapareniny mávajú však aj deti, ktoré mamy prebaľujú naozaj často. Vtedy ide o deti s mimoriadne citlivou pokožkou.

Fyzika a chémia

Medzi ďalšie faktory, ktoré majú vplyv na vznik zaparenín, patrí fyzika a chémia. V prvom prípade môžu vzniknúť trením, ak plienka v niektorej časti príliš silno obopína telo dieťatka. To sa hýbe, kope nožičkami, prevracia sa a medzitým sa koža stále odiera. Niektoré deti zase citlivo reagujú na chemické látky obsiahnuté v plienkach (napríklad na eliminovanie zápachu), vo vlhčených utierkach a tiež v púdroch alebo krémoch, ktoré mamy používajú práve preto, aby predišli zapareninám.

Pomoc z prírody

Príčinu spôsobujúcu zaparenie treba odhaliť čo najskôr, no ešte skôr treba vyriešiť samotnú zapareninu. Ak nemá veľké rozmery a nemáte podozrenie na infekciu (príznakmi sú pľuzgiere, hnisavé pupienky, mokvajúce žlté škvrny alebo otvorené rany), poradíte si s nimi aj sama bez toho, aby ste museli navštíviť lekára. 

Podľa skúseností mamičiek zapareniny krásne a rýchlo zahoja krémy s výťažkom z divej ruže, ktorej sa hovorí aj divoká kráska alebo latinsky Cistus Incanus. Rastie na gréckych svahoch a múdri ľudia poznali jej účinky už v staroveku. Upokojujúce účinky Cistusu na citlivú pokožku objavil slávny grécky lekár, botanik a farmakológ Dioscorides,“ hovorí Ing. Stanislava Bulková zo spoločnosti Bior, ktorá sa špecializuje na prírodnú liečivú bio a eko kozmetiku. Súčasní vedci rastlinu taktiež podrobili skúmaniu a potvrdili, čo bolo známe už dávno: Cistus má silné antioxidačné účinky, zabíja vírusy, poradí si s infekciou, dokonca aj s chlamýdiami. Tie, samozrejme, nemajú nič spoločné s vaším bábätkom! To trápia zapareniny a na ne je výborný krém so skalnou ružou. „Okrem nej obsahuje krém vzácny mandľový olej a včelí vosk, čo zvyšuje jeho priaznivé účinky. Upokojuje suché a zhrubnuté časti pokožky. Pomáha nielen podráždenej koži a pri ošetrovaní zaparenín, ale aj ľuďom, ktorí trpia atopickým ekzémom, a je ideálny na ošetrenie suchých a zhrubnutých pier. Využije ho teda celá rodina, nielen bábätko,“ dodáva Stanislava Bulková. 

Prečo sú deti citlivejšie?

Je kopec vecí, ktoré sú určené výhradne pre malé deti. Rady kozmetiky vytvárané pre najmenších pritom nie sú dokonalým marketingovým ťahom kozmetických firiem, ale nutnosťou. „V detskom veku nie sú ešte dostatočne vyvinuté ochranné funkcie pokožky, zabezpečované kyslým ochranným plášťom a stavom vonkajšej vrstvy epidermy,“ vysvetľuje Ing. Bulková zo spoločnosti Bior. „Detská pokožka je veľmi jemná, obsahuje malé množstvo ochranného tuku, čím nezabraňuje úniku vlhkosti z pokožky. Preto sa rýchlo vysušuje. Iným dôsledkom môže byť, že sa škodlivé chemické, patogénne mikroorganizmy a iné zhubné látky dostanú hlboko do pokožky.“

Preto múdre maminy používajú špeciálnu detskú kozmetiku, najlepšie v bio a eko kvalite, kde je vysoký predpoklad, že neobsahuje patogény, alergény a iné rizikové látky. „Rady kozmetiky, ktoré sa môžu pýšiť označením BIO, neobsahujú žiadne chemické prísady, sú špeciálne vyvinuté tak, aby posilňovali obranné schopnosti mladej pokožky. Obsahujú starostlivo vybrané rastlinné ingredencie, ktoré citlivú pokožku dieťaťa upokojujú, ochraňujú a vyživujú,“ hovorí špecialistka na bio a eko kozmetiku. Nejde však len o krémy, ale aj o emulzie na umývanie tela, vlasov či zúbkov. 

Čím menej zbytočnej chémie dostaneme do našich detí, či už cez pokožku, alebo cez stravu a nápoje, tým väčšia je šanca, že ich telá nebudú zaťažené tak, ako je dnes zaťažená príroda. A vidíme, že tá sa urputne bráni – reaguje extrémami, výkyvmi počasia a katastrofami rozmerov, ktoré sme si ešte nedávno vôbec nedokázali predstaviť.

Tip:

Logona baby bio telový olej nechtík, BIOR, www.bior.sk, 200 ml, predaj v bioobchodoch, 8,90 €

Základom prípravku sú oleje z kukuričných klíčkov, mandlí a podzemnice, ktoré vyživujú citlivú detskú pokožku. Olej obsahuje harmanček upokojujúci podráždenie a začervenanie pokožky. Je vhodný na detské masáže.

Čítať viac
Lifestyle

Aj koncentráciu a pozornosť môžete u detí docieliť tréningom.

Vnímavé hračky ako nový fenomén pri podpore rozvoja detskej psychomotoriky. 

Medzi najvýznamnejšie udalosti v živote dieťaťa patrí obdobie nástupu do školy. Dieťaťu sa bezpochyby zmení zabehaný životný štýl, ale aj denný režim. Každodennú bezstarostnosť vymení za školské povinnosti. U mnohých detí sa práve preto v tomto období prejaví porucha pozornosti. Tréning koncentrácie dieťaťa môžete zahájiť aj kreatívnym spôsobom, takzvanými vnímavými hračkami.

Na úspešné a bezproblémové zvládnutie nárokov v škole musí dieťa spĺňať isté predpoklady. U detí vývin pozornosti závisí od dosiahnutia určitého stupňa zrelosti. „Pozornosť je jedným z prostriedkov regulácie psychickej aktivity, predovšetkým poznávacích procesov a jej kvalita i kapacita sa v priebehu školského veku vyvíja a mení“, informuje Mgr. Alica Farkašová, psychologička zo súkromného psychologického centra SALVUS. Vývinové obdobie školského veku rozdeľujeme na ranný alebo mladší školský vek (približne 6 – 7 rokov a trvá do 8 – 9 rokov), stredný školský vek (od 8 – 9 rokov do 11 – 12 rokov) a starší školský vek (do ukončenia povinnej školskej dochádzky, približne do 15 rokov).

Ako dlho sa dieťa dokáže plne sústrediť?

Koncentráciu pozornosti môžeme označiť ako schopnosť sústrediť sa žiaducim smerom po určitú, nevyhnutne dlhú dobu, ktorá dozrieva na začiatku školského veku. „Dĺžka sústredenia sa je v tomto období stále dosť obmedzená, aj v prípade, že ide o zaujímavý podnet“, reaguje Mgr. Alica Farkašová. V rámci celkového rozvoja sa dĺžka sústredenia predlžuje maximálne o 1 až 1,5 minúty za každý rok. „7-ročné dieťa sa napríklad dokáže plne sústrediť približne 7 až 10 minút a 10-ročné dieťa 10 až 15 minút“, dodáva psychologička. 

Vývin koncentrácie pozornosti

Prejavuje sa narastajúcou schopnosťou ovládania pozornosti, a to najmä z hľadiska jej zámerného zamerania. Dôležitou schopnosťou pre školskú prácu je udržať pozornosť a nenechať sa odpútať nepodstatnými podnetmi. „Mladších školákov možno ľahko rozptýliť rôznymi podnetmi, avšak koncentrácia detí stredného školského veku už nie je až tak zraniteľná“, vysvetľuje psychologička Mgr. Alica Farkašová. Selektivita pozornosti, čiže schopnosť zamerať pozornosť na významné podnety a ignorovať bezvýznamné stimuly, sa rozvíja v strednom školskom veku zhruba, keď dieťa prechádza na 2. stupeň základnej školy. Na vizuálne podnety sa ľahšie sústreďujú deti vo veku približne 6 až 9 rokov. Dieťa sa na tieto podnety môže pozerať tak dlho, ako mu to dovolíme. Náročnejšia je pre deti koncentrácia pozornosti na sluchové podnety, pretože „rýchlo miznú“ a dieťa ich nemôže dlho vnímať a nemôže sa k nim vrátiť. Táto schopnosť sa zlepšuje až medzi 8. a 11. rokom života dieťaťa.

Pri trénovaní koncentrácie dieťaťa počas psychologického vyšetrenia pomôžu vnímavé hračky

Koncentráciu pozornosti môžeme podporiť domácimi podnetmi, ktoré sú pre dieťa zaujímavé a nemonotónne ako sú napríklad hračky. Na trénovanie vizuálnej stimulácie, ktorá sa cvičí vo veku od 6 do 9 rokov, môžeme použiť vnímavú hračku, napr. obrázky, ktoré je potrebné vyplniť pieskom. Dieťa tak rozvíja nielen kreativitu, ale zároveň sa aj sústredí na presný obrys, z ktorého nemôže vychádzať. Týmto spôsobom si dokáže vycibriť jemnú motoriku a sústredenosť. Vo veku od 8 do 11 rokov sa zameriavame na sluchové podnety, ale taktiež pokračujeme stimuláciou vizuálnymi podnetmi. Skvelým tipom sú hlavolamy ako napríklad hlavolam Venus Pillow z konceptu vnímavých hračiek. „Pre udržanie koncentrácie pozornosti dieťaťa počas psychologického vyšetrenia či psychoterapeutického pôsobenia používame, najmä u mladších detí, aj hračky. Je dôležité, aby boli veku primerané a pre dieťa dostatočne zaujímavé. Treba rešpektovať osobné tempo dieťaťa. Hračky pomáhajú nielen udržať koncentráciu pozornosti dieťaťa, ale uľahčujú aj nadväzovanie kontaktu s ním. Čas, ktorý strávime pri takejto aktivite, môžeme postupne predlžovať. Po aktivite, ktorá si vyžaduje cielene zameranú pozornosť dieťaťa je vhodné zvoliť niečo na odreagovanie a dopriať dieťaťu dostatočný čas aj na odpočinok“, dodáva Mgr. Alica Farkašová.

Pri cielenom zameraní sa na zlepšenie koncentrácie je spočiatku kľúčové nájsť aktivitu, ktorá dieťa zaujme a po ktorej zažije pocit úspechu i ocenenia. Podnety, ktoré motivujú dieťa sa sústrediť, sú kľúčové. Mnoho hier, ktoré podporujú prirodzený rozvoj dieťaťa, nájdete v sieti hračkárstiev TOYETO. „Prostredníctvom vnímavých hračiek chceme ľuďom poskytnúť zážitok a vzdelávať ich, že hračka neslúži len na hranie, ale aj na vzdelávanie, podporu tvorivosti a fantázie. Keďže spolupracujeme pri výbere hračiek aj so psychológmi, naše hračky prispievajú k rozvoju dieťaťa,vysvetľuje Dominik Rusňák, konateľ siete hračkárstiev TOYETO. 

Mgr. Alica Farkašová, klinická psychologička Súkromného psychologického centra SALVUS

Mgr. Alica Farkašová sa špecializuje v Súkromnom psychologickom centre SALVUS na klinickú a dopravnú psychológiu pod vedením PhDr. Karola Kleinmanna, PhD.

Čítať viac
Lifestyle

Fascinujúca história unikátnej chuti

Milovníkom dobrých vecí netreba prémiový venezuelský rum Diplomático zvlášť predstavovať. Len čo sa mohol vyvážať za hranice rodnej zeme, získal si srdcia aj chuťové poháriky mnohých ľudí. Rovnako ako jeho sladká chuť, je fascinujúca aj jeho história.

Píše sa rok 1959. Vo Venezuele, čo v preklade zo španielčiny znamená malé Benátky, sa po jednom z mnohých vojenských prevratov opäť dostáva k moci demokraticky zvolená vláda. Práve vtedy na severe na úpätí kopcov národného parku Terapaima zakladajú v mestečku La Miel liehovar na výrobu rumu. Pre každého, kto pozná miestnu klímu, pôdu a bohatstvo vody, je to prirodzená voľba. Ani tí najzasvätenejší však ešte netušili, že to, čo sa v destilérke vyrobí, bude šíriť meno a chuť Venezuely po celom svete…

Hviezda sa rodila 30 rokov

Trvalo celé tri desaťročia, kým sa v roku 1989 zrodil jeden z najlepších prémiových rumov na svete – Diplomático. Počas rokov príprav sa skúmalo, skúšalo a testovalo úplne všetko. Odrody cukrovej trstiny, spôsoby pestovania, spôsoby destilovania, zrenia… A trvalo ďalších 17 rokov, kým sa mohol tento zážitok z chuti distribuovať aj za hranice Venezuely. Ten čas však stál zrejme za to, veď Diplomático patrí medzi rumovú jednotku v 60 krajinách sveta vrátane Slovenska, za čo vďačíme spoločnosti ACAN Premium Spirits.

Made in Venezuela

Luxusný rum Diplomático má aj ďalšie výnimočnosti. Ako jeden z mála prémiových rumov je nositeľom certifikátu DOC – teda kontrolovaného označenia pôvodu „Ron de Venezuela“. Aby ho rumy Diplomático mohli mať, musia spĺňať náročné požiadavky – musia byť vyrobené z melasy z cukrovej trstiny vypestovanej výhradne vo Venezuele, zrieť v sudoch z amerického bieleho duba minimálne dva roky a obsah alkoholu musí byť 40 % až 50 %. Podobne ako odrodové vína vznikajú z odrodového hrozna, aj cukrová trstina používaná na výrobu rumu Diplomático je svojím spôsobom odrodová. A výnimočne sladká.

Sladké mesto

Pestuje sa na plantážach v okolí mestečka La Miel. Nomen omen v tomto prípade platí stopercentne. Miel totiž v preklade znamená med a na výrobu prémiového rumu Diplomático sa používa melasa veľmi bohatá na obsah cukru.

„Pred pár rokmi som mal možnosť osobne navštíviť destilérku DUSA v La Miel, kde sa Diplomático vyrába, a bol to fascinujúci zážitok,“ hovorí Michal Bátora, slovenský Diplomático Brand Ambassador. „Destilérka sa rozprestiera na ploche štyroch hektárov a zamestnáva približne 60 % všetkých obyvateľov mesta, ktorí na svojho zamestnávateľa nedajú dopustiť. Majitelia sa o komunitu naozaj starajú, pomáhajú napríklad s výstavbou škôl, ihrísk alebo s rekonštrukciou nemocnice. Vedia, že práve ľudia sú srdcom celej destilérky. Tak sa k nim aj správajú a vážia si ich.Okrem toho je úžasné, ako sa destilérka stará o životné prostredie.“ Napríklad trstina sa prihnojuje vydestilovaným kvasom z procesu výroby rumu, takže sa v podstate vráti na pole, odkiaľ prišla, a všetky obalové materiály (sklo, plasty, kartón) sa dajú recyklovať a opakovane použiť.

Muž z fľaše

Na etikete všetkých rumov Diplomático je portrét muža s takým fascinujúcim životným príbehom, že sa stal inšpiráciou na zrod tohto alkoholu. Don Juancho Meléndez bol miestny šľachtic s veľkou vášňou pre tradičné juhoamerické nápoje. Koncom 19. storočia precestoval celý Karibik, aby zozbieral čo najširšie spektrum vzoriek lokálnych alkoholických nápojov. Postupne vytvoril úctyhodnú zbierku, ktorá dostala pomenovanie „Ambassador´s Reserve“, teda ambasádorove zásoby, a na radosť iných sa o ne aj rád podelil.

Juancho Meléndez bol bonviván, ktorému nechýbala odvaha, odhodlanie a vedel oceniť výnimočnú harmóniu chutí. Presne taký je aj rum Diplomático. A preto je jeho portrét na etikete.

Tri spôsoby

Suroviny na výrobu rumov Diplomático sa nielen pestujú, ale aj spracúvajú lokálne v piatich okolitých cukrovaroch. Samotný rum sa vyrába troma rôznymi destilačnými metódami – kontinuálnou metódou v stĺpcových kolónach, kotlíkovou metódoua metódou Batch Kettle.

Všetky rumy sú, samozrejme, vyrobené z miestnej medovej melasy, všetky zrejú v sudoch z bieleho amerického duba, no rozdielnou metódou destilácie a rozdielnym časom zrenia chutia každý inak. Batch Kettle s modrou etiketou zreje štyri roky, je to stredne ťažký rum a je kombináciou sladkých ovocných tónov, divých kvetov a vanilky. Chuť sa končí sladkosťou karamelu.

Diplomático číslo 2 s oranžovou etiketou sa destiluje v stĺpcových kolónach a po štyroch rokoch zrenia je z neho ľahký rum, ktorý v sebe snúbi vône tropického ovocia s výrazným dubovým buketom. Rum číslo 3 so zelenou etiketou sa destiluje kotlíkovou metódou, zreje 8 rokov a ponúka pekne vyváženú vôňu a chuť červeného ovocia, citrusov, tóny vanilky a, pravdaže, sladkú chuť medu z cukrovej trstiny. 

Na záver ešte krátky pohľad do súkromia majiteľa destilérky DUCA:José R. Ballesteros si do svojej kávy vždy pridá malý shot rumu Diplomático. Má tak dvojnásobný zážitok z chutí aj radosť zo života. Vyskúšate? 

Čítať viac
Lifestyle

Vyberte pre seba to pravé!

Nikto nepochybuje o tom, že šport robí život lepším. Prospieva telu aj hlave – fyzická námaha zlepšuje kondičku, endorfíny zase náladu. Avšak pod podmienkou, že robíme šport, ktorý nás naozaj baví. Ešteže začínajúca sezóna ponúka toľko možností!

Prísť na to, aký šport človeka vystihuje, môže nejaký čas trvať. Kým nevyskúša, možno viac iba tuší, než vie, či je to bicykel, plávanie, beh, kolieskové korčule alebo menej tradičné, no čoraz obľúbenejšie kolobežky či „skajky“, teda lyže na kolieskach. Alebo čokoľvek iné.

Aj toto leto umožní malým aj veľkým odhaliť svoj talent a vášne. Keď si to zariadia múdro, nemusia hneď všetok výstroj nakúpiť. Veď, čo keby ich šport nakoniec až tak neoslovil? Na druhej strane sa však oplatí vedieť, na čo sa pri výbere zamerať.

Na dvoch kolesách

Hádam to nebude len vplyvom Petra Sagana, že čoraz viac Slovákov osedláva dvojkolesové tátoše fungujúce na ľudský pohon a šliape do pedálov. Čaro cyklistiky je ukryté aj v tom, že spája príjemné s užitočným – pri zdolávaní kilometrov človek kadečo vidí, kadečo zažije a je pritom voľný ako vták. Ani kĺby netrpia tak ako pri behu či lyžovaní a športovať takto môže celá rodina naraz. „Ide o záťaž  na váhonosné kĺby, pracuje svalový aparát a bicyklovanie je odporúčané aj ako doplnok pre iné športy, ako kondičná príprava, či vhodná porehabilitačná terapia“, hovorí MUDr. Tomáš Jakubík, ortopéd z Clinica Orthopedica.  

Pri výbere bicykla by nemala byť prvoradým kritériom farba, ale jeho typ, teda, či človek preferuje viac horský, cestný, trekingový, krosový, alebo čoraz populárnejší elektrobicykel. Záleží na cene, výbave a ďalej sa môžeme rozhodovať aj podľa farby. No ešte na jednu vec ľudia často zabúdajú, a to je geometria bicykla. Pokiaľ to človek s bicyklovaním myslí vážne a na sedadle chce v bezpečí stráviť desiatky kilometrov, mal by si bicykel vyberať v takej predajni, kde ho vedia aj kompletne nastaviť, aby všetko fungovalo, ako má.

Už ste skajkovali?

Milovníci lyžovania, ale aj tí, ktorí sneh a lyže až tak nemusia, no zamilovali si napríklad kolieskové korčule či beh, si teraz môžu vyskúšať skike. V podstate sú to krátke kolieskové lyže, ktoré sa hodia ako na asfaltku, tak na lesnú cestu a sú perfektnou alternatívou nielen na zimu bez snehu, ale aj pre bežcov, bežkárov, cyklistov alebo inlinerov. Ich výhodou je, že sú nenáročné a rýchlo a dobre jazdiť sa na nich naučí aj začiatočník. Ľahko sa obúvajú, sú veľmi spratné a v porovnaní s inlinami sa dajú využiť aj na menej pevnom a kompaktnom povrchu.Ako pri klasickom lyžovaní, tak aj pri skike sa používajú palice. Tie sú nápomocné pri udržaní rovnováhy a stability, preto sa aj neskúsený začiatočník nemusí báť nepríjemných pádov.

Kolobežkovanie 

Spomínate si na časy, keď ste sa na kolobežke preháňali po sídliskách či dedinách? Kto by na tie časy nespomínal s láskou… Kolobežka však ani zďaleka nepatrí minulosti, práve naopak! Tento „dopravný prostriedok“ zažíva vo svete boom a na prepravu na krátke vzdialenosti ho využíva čoraz viac ľudí. Okrem toho, že sa pri kolobežkovaní môžete zabaviť so svojimi deťmi, čoraz viac ľudí si uvedomuje jeho praktické výhody. Cesta do práce či kamkoľvek inam môže byť zábavná aj v dopravnej špičke. Kolónam na cestách môžete dať už navždy zbohom, keď namiesto auta využijete na krátke cesty kolobežku.

O účinkoch kolobežkovania hovorí aj MUDr. Tomáš Jakubík, ortopéd. „Pohyb nohy, ktorou sa odrážame je príbuzný behu. Čím je povrch, na ktorý noha dopadá tvrdší, tým väčšia je záťaž. Podobne ako pri behu teda nemôžeme zanedbávať správnu techniku a výber povrchu, na ktorom vykonávame túto športovú aktivitu.“

Vodné lyže – pre milovníkov adrenalínu

Ak vás už dlhšiu dobu láka zažiť počas letného obdobia trochu vzrušenia a adrenalínu, určite stojí za to postaviť sa na vodné lyže. Počas horúcich letných dní vám tento šport vnesie do života vzrušenie a zároveň máte možnosť počas pauzy chytať bronz v plavkách. Na Slovensku nájdeme niekoľko stredísk, kde si vodné lyžovanie môžeme vyskúšať ťahaním za vlekom. Ak ste sa odhodlali vyskúšať tento druh športu, nezabudnite dbať na bezpečnosť a zverte sa do rúk odborníkov. Môže sa totiž stať, že ponúkanú atrakciu „waterskiing“ prevádzkovateľ ponúka aj bez príslušného oprávnenia. Športovisko, kde sa vodné športy prevádzkujú musia totiž spĺňať predpísané štandardy a disponovať pre túto činnosť certifikátom.

Z hľadiska zdravia radí MUDr. Jakubík: „Je to vhodný letný šport. Povrch je poddajný, mäkký a odpružený. Pri pádoch sa síce môže vodná hladina správať ako betón, takže môže prísť k nárazom, ale to už je riziko akéhokoľvek športu.“

V lete využite aj staré dobré klasiky – volejbal na piesku, plávanie, korčuľovanie, vodné pólo, chôdzu, beh, či turistiku. Príležitostí ako polahodiť telu i duši je viac ako dosť.

Čítať viac
Lifestyle

Prečo ázijská kuchyňa chutí v Európe inak?

Ázijská kuchyňa je u nás populárna už roky a my sme u šéfkuchára siete EDO KIN zistili, čím to je. Rozprávali sme sa aj o mýtoch, ktoré sa s ňou spájajú. Napríklad, že jej hlavným špecifikom nie je ostrosť, ale rôznorodosť chutí, ktoré vo finále vytvárajú dokonalú harmóniu.

Jedlo má telu pomáhať. Nielen ho zasýtiť, ale aj posilniť, čo treba – telo, myseľ, dušu, a k tomu má byť ľahko stráviteľné. To je hlavná filozofia ázijskej kuchyne, ktorá sa prejavuje v používaných surovinách aj v spôsobe varenia. „Podstatnú časť prípravy teplého ázijského jedla u nás tvorí chystanie ingrediencií. To zaberá deväťdesiat až deväťdesiatpäť percent času. Samotné varenie je už potom krátke, postačí aj päť minút,“ hovorí šéfkuchár siete ázijských reštaurácií EDO KIN, Roman Kukumberg. Väčšinu surovín totiž treba nakrájať na tenké, rovnako dlhé rezančeky alebo malé kocky. 

Základ je zelenina, čerstvé ryby, mäso, sója, tofu, huby a, samozrejme, ryža. Takto nakrájané jedlo sa potom dobre konzumuje paličkami. Tie sa údajne v Ázii používajú preto, aby sme sa viac sústredili na jedlo a jedli pomalšie. Vtedy si pokrm viac vychutnáme a zároveň ho organizmus lepšie strávi. 

Ázia na európsky spôsob

Roman Kukumberg, šéfkuchár teplej ázijskej kuchyne v EDO KIN, precestoval a „ochutnal“ veľkú časť ázijského kontinentu. Inšpiroval sa, učil a hoci sa ázijské jedlá v Európe mierne líšia od tých domácich, pokiaľ ide o mäso, rovnaké zásady jeho prípravy platia aj v poeurópštenej verzii teplej ázijskej kuchyne. 

EDO KIN bola v minulosti provincia Japonska s hlavným mestom EDO. Názov sa používal ešte v 16. storočí, ale potom ho cisár premenoval, pretože chcel provinciu pozdvihnúť a modernizovať. Týmto sa riadia aj v sieti reštaurácií EDO KIN. „Naše jedlá v EDO KIN stále inovujeme. Zakladáme si na čerstvých surovinách vysokej kvality. Chceme, aby u nás ľuďom chutilo a aby si zároveň mohli vyberať stále z niečoho nového,“ vysvetľuje R. Kukumberg.

Zážitok pre oči a chuťové poháriky

Hoci ázijská kuchyňa chutí v Európe inak ako na susednom kontinente, zachováva sa pravidlo, aby bolo jedlo zážitkom pre oči aj chuťové poháriky. „U nás je základný spôsob prípravy teplej ázijskej kuchyne takmer vždy rovnaký. Vo woku si rozpálime olej, na ňom krátko restujeme základné aromatické suroviny ako cesnak, zázvor a koreniny. O výslednej chuti rozhodnú ďalšie ingrediencie, ktorých špecifické chute sa počas jedenia postupne odkrývajú,“ hovorí šéfkuchár z EDO KIN. 

Každá surovina v ázijskom jedle má význam nielen pre svoju chuť. Má zároveň pomôcť telu – jedna prečisťuje, ďalšia upokojuje, tretia povzbudzuje, štvrtá chladí a piata zahrieva… Ázijská kuchyňa je pestrá. Menu vždy pozostáva z viacerých pokrmov, ktoré sa líšia chuťou, farbami, hlavnými prísadami a teplotou. V Ázii nie je nič nezvyčajné, keď sa jedlo zakončí ľahkou polievkou. „My Európania sme predsa len po stáročia zvyknutí na iné, preto sme si ázijskú kuchyňu trochu prispôsobili. Sú v nej ukryté všetky chute, ale súčasne odráža európsky životný štýl,“ myslí si R. Kukumberg. 

Pripraviť si doma dobrú „áziu“ môže byť pomerne náročné, pretože treba nakúpiť množstvo špecifických vecí. Riešením je však napríklad návšteva reštaurácie. „Dobré reštaurácie s ázijským jedlom majú o niečo lepší prístup ku kvalitným ázijským surovinám. Navyše majú s prípravou týchto jedál skúsenosti, takže je to stávka na istotu,“ uzatvára šéfkuchár.

Čítať viac
LifestyleZdravie

Energia do hrsti, ktorá vám vydrží celý deň

Plní energie a elánu po šálke kávy dokážeme urobiť aj niekoľko vecí naraz. Neustále sa ale dopovať  kofeínom a strácať čas prípravou kávy si ale všetci dovoliť nemôžu. Náhrada v podobe sladených nápojov s vysokým obsahom cukru a taurínu či iných látok nášmu telu neprospieva. Chcelo by to niečo jednoduchšie a rovnako účinné ako jedna šálka lahodnej kávy. 

Niečo, čo nebude plné chémie, obalené sladidlami a doplnené množstvom ďalších zbytočných aróm a látok, ktoré pri prechode našim tráviacim traktom spôsobujú vnútorným orgánom nepríjemné prekvapenia a šoky. 

Čistý kofeín vo forme tabletky

Nedokážete si predstaviť vaše ráno bez pôsobivého podielu čerstvo uvarenej kávy a preberiete sa až po šálke osviežujúceho espressa? Za všetko môže kofeín, ktorého optimálnu dennú dávku vám doplní aj KOFEX.

Celé balenie obsahuje 80 kusov tabliet, jedna s obsahom 40 mg čistého kofeínu, pre lepší účinok doplnená guaranovým extraktom (10 mg). Tento zázrak vám bude po ruke vždy a všade. Ani tu  vám ale neodporúčame prekročiť optimálne denné dávky (5 tbl.).

Výhodou tohto doplnku stravy je, že vďaka nemu získate potrebnú dávku energie, a nikto pritom nemusí vedieť, že ste vášnivým „kávičkárom“ zdravo závislým na kofeíne. Za prijateľnú cenu tak získate zdravú energiu do hrsti, ktorá vám vydrží naozaj dlho. 

K celému komfortu prispieva aj fakt, že si tento produkt môžete objednať z pohodlia domova a cez e-shop s obrovským množstvom podobných alebo ešte lepších prírodných produktov. V malej fľaštičke, ktorú zmestíte do tašky alebo vrecka na bunde, bude vaša chuť na kávu v akomkoľvek čase uspokojená.

Prečo sa nebáť kofeínu?

Kofeín je purínový alkaloid, psychostimulant, v prírode sa nachádzajúci hlavne v čajových listoch, v častiach kávovníka, guarany, coly a niektorých ďalších rastlín. U nás ho najčastejšie používame ako súčasť nápojov, napríklad v jednej šálke lahodnej a kvalitnej kávy nájdete od 100 do 200 mg kofeínu (čo sú cca dve až tri tablety Kofexu), v šálke čaju – od 30 do 70 mg, v pohári coly až do 45 mg.

Účinky kofeínu na ľudské telo môžu byť pozitívne aj negatívne. Záleží od toho, ako často si ho doprajete, v akom veku, pri akej nervovej aktivite, zdravotnom stave, ako aj od jeho dávky.

K užitočným vlastnostiam kofeínu, ktorý mimochodom získate aj z tohto prírodného doplnku stravy patria:

  • zmiernenie ospalosti a únavy;
  • povzbudenie a zvýšenie fyzickej aj duševnej aktivity;
  • stimulácia procesov excitácie v mozgovej kôre;
  • zvýšenie sily a frekvencie srdcových kontrakcií, vďaka čomu trénujete svoj kardiovaskulárny systém; 
  • stimulácia sekréčnej aktivity žalúdka; 
  • urýchlenie metabolických procesov;
  • prírodné antidepresívum.

Aj napriek mimoriadne pozitívnemu vplyvu ale nečakajte od tohto voľne dostupného produktu a samotnej kávy, že vám okamžite zmení život k lepšiemu a všetky starosti sa v okamihu vyriešia. Vaše šťastie závisí od mnohých iných a ďalších faktorov. Káva a iné podobné produkty vám môžu cestu k tejto snahe len spríjemniť. 

Čítať viac
Lifestyle

Hračky preverené časom

Populárne v minulosti sú trendy aj dnes

Vôbec nie je pravda, že v minulosti deti trpeli núdzou o hračky. Určite ich nemali celé hromady, no pár ich bolo, a tie, ktoré fascinovali už stredoveké či antické deti, sú populárne aj dnes.

Vykopávky a ďalšie historické zdroje (obrazy, písomné záznamy) potvrdzujú, že život detí bol už niekoľko storočí či dokonca tisícročí dozadu pestrý. Deti sa hrali s naozajstnými hračkami aj s tým, čo bolo v ich dosahu…Presne podľa definície Eugena Finka, nemeckého filozofa a fenomenológa, ktorý tvrdí že: „Hračka môže byť umelá vec sformovaná ľudskou prácou, ale práve tak to môže byť akákoľvek prírodná vec. Pretože vďaka svojej tvorivej hravej fantázii môže hrajúci sa človek nazvať hračkou čokoľvek.“

Hračky boli objavené už v starovekom Egypte a Babylone. Archeológovia a antropológovia sú presvedčení, že existovali oveľa skôr, v podstate od počiatku ľudstva, ale keďže boli z organických materiálov, máloktoré sa zachovali. Napriek tomu vieme, že deti sa hrávali s kockou či kockami, so zvieratkami, s bábikami, s loďkami, rôznymi mečíkmi, figúrkami a napríklad malí Inkovia mali aj hračku na kolesách – napriek tomu, že kultúra dospelých koleso nepoužívala.

Chlapci bojovníci, dievčatá gazdiné

Ako to bolo u nás? Z územia Slovenska nemáme veľa odkazov, či už písomných, obrazových alebo archeologických, ale keďže deti na celom svete sa hrajú podobne, môžeme sa opierať aj o pramene z iných krajín. Ján Amos Komenský vo svojom diele Orbis sensualium pictus v levočskom vydaní z roku 1685 spomína hry s guľôčkami, šamrhu (vĺčik poháňaný bičíkom), štafle (drevené nohy), obľúbenú hojdačku či hru s kolkami. Chlapci preferovali hry, ktoré mali podporiť ich fyzickú zdatnosť.Hrou sa učili vojenskému remeslu, takže koníky a drevené šable neskôr nahradili ozajstné šable a jazdecké kone.Dievčatká sa zase venovali hrám, ktoré ich pripravovali na ženské práce. „Je evidentné, že hračky mali vždy akúsi pridanú hodnotu, neboli len predmetmi, pomocou ktorých si deti krátili čas. Boli funkčné, rozvíjali zručnosti, schopnosti, predstavivosť a fantáziu,“ hovorí konateľ hračkárstva Toyeto Dominik Rusňák. 

S masovou produkciou hračiek, ktorá nastala v 20. storočí, to postupne prestávalo platiť. Našťastie sú stále na trhu hračky, ktoré sú vnímavé voči detskému svetu a nielen zabavia.

Iný stav, iný materiál

Archeologické nálezy, obrazy či kroniky potvrdzujú, že sa všetky deti bez rozdielu postavenia hrali približne rovnako. Ich hračky sa v zásade líšili iba materiálom, z ktorého boli vyrobené. Pre kráľovské deti sa vyrábali hračky z drahých kovov, napríklad zo striebra, pre deti z vyšších spoločenských vrstiev z olova, pre deti v meste z dreva a z hliny a pre dedinské deti z toho, čo bolo k dispozícii – drevo, slama, textil… Dieťa si hračku vyrobilo buď samo (píšťalky, frndžalky, hlinené guľôčky), alebo mu ju vyrobili rodičia z dostupných surovín.

Všetky deti vždy poznali a poznajú palicu ako vynikajúcu hračku, lopty či hry, v ktorých sa napodobňujú každodenné činnosti, napríklad predávanie a nakupovanie. „Hry na niečo sú pre deti, ich vývoj a dozrievanie veľmi dôležité. Oveľa dôležitejšie než statické hračky, ktoré, povedzme, vydávajú zvuky, ale nič nerozvíjajú. Pritom k hre na niečo stačí iba pár drobností – (nielen) pre dievčatá súpravička na čaj alebo (nielen) pre chlapcov súprava náradia,“ myslí si Z. Knezlová zo spoločnosti Toyeto.

Ikony, ktoré pretrvali storočia

Uvedomenie, že s mnohými súčasnými ikonickými hračkami sa hrali aj naši prapraprapredkovia, je fascinujúce. Je to ako cestovanie v čase. A zároveň dôkaz, že ide o naozaj dobrú hračku. Veď prežila storočia! 

Napríklad drevené kocky a stavebnice! „Vôbec ma neprekvapuje, že ich milovali deti v minulosti a milujú ich aj deti súčasné. Stavebnice patria medzi hračky, pri ktorých tvoríte, rozvíjate fantáziu, strácate pojem o čase. Môžete budovať podľa návodu alebo podľa fantázie. A výsledok je hmatateľný. To je to, čo deti veľmi baví. Ak sú kocky navyše naozaj z dreva, deti profitujú aj z dotykov s týmto prírodným materiálom,“ je nadšený jednou z ikonických hračiek Dominik Rusňák.

Medzi ikonické hračky určite patria aj domčeky pre bábiky. A verte, že nefascinujú len dievčatá, ale aj chlapcov a chlapov! „No jasné, veď domček pre bábiky je miesto, kde sa môže odohrávať čokoľvek!“ pritakáva Z. Knezlová z Toyeto. Domčeky môžu byť malé aj veľké, príručné, vhodné na cestovanie aj zaberajúce polovicu izby. Môžu sa v nich odohrávať rôzne scénky zo života, deťom slúžia nielen na rozvoj fantázie, ale neraz aj ako výborná forma psychohygieny. Nábytok a obyvatelia domčeka sa dajú postupne dopĺňať (vyrobiť, kúpiť) a tak, ako je nekonečný život v domčeku, môže dlhé roky pretrvať aj jeho životnosť. 

Každá generácia detí poznala aj hojdacie koníky a hojdačky, preto tiež patria medzi ikony. „Aj podľa mňa je to nesmrteľná klasika. A rozhodne to nie je hračka na jednu sezónu, teda ak ju kúpite vyrobenú z kvalitných materiálov a s bezpečnou konštrukciou. Potom stačí nasadnúť a odcválať do ríše rozprávok alebo fantázie,“ myslí si Z. Knezlová. 

V rámci „hier na niečo“ vždy kraľovali a kraľovať budú veci do kuchyne a domácnosti (súpravy hrncov, čajové súpravy, nástroje a náradie), v tesnom závese za hrami na obchod, požiarnikov, policajtov, na školu či železničiarov. 

Pri výpočte hračkárskych ikon, samozrejme, nezabúdame na bábiky, vojačikov, rôzne zvieratká a spomenúť musíme aj hlavolamy. „Nielen veľkí, ale aj malí milujú záhady a výzvy. Preto rôzne druhy hlavolamov vždy existovali a podľa mňa existovať budú. Sú rôzne náročné a v každom veku cibria fantáziu, predstavivosť, logické myslenie aj jemnú motoriku. Jednoducho, dávajú tomu, kto sa s nimi hrá, veľa, ako sa na dobrú hračku patrí,“ uzatvára D. Rusňák z Toyeto.

Čítať viac
1 2
Page 1 of 2